Pokuty od inšpektorátu práce: výška, odvolanie a lehoty

V skratke: Pokutu z inšpekcie práce ukladá inšpektorát práce podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: za porušenie pracovnoprávnych predpisov a predpisov BOZP až do 100 000 €, pri úraze s ťažkou ujmou na zdraví najmenej 20 000 € a pri smrteľnom úraze najmenej 33 000 €. Brániť sa možno v dvoch krokoch: písomným vyjadrením k protokolu (§ 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.) a odvolaním do 15 dní od doručenia rozhodnutia o pokute podľa § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Konanie o pokute možno začať do 6 mesiacov od ukončenia inšpekcie, najneskôr do 3 rokov od porušenia (§ 19 ods. 4), a pri nelegálnom zamestnávaní sa pokuta považuje za uhradenú, ak sa do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia pripíšu na účet dve tretiny jej výšky (§ 19 ods. 7). Priebeh kontroly, protokol a vyjadrenie k nemu rozoberá článok Kontrola z inšpektorátu práce: priebeh, doklady a protokol.

V článku sa dozviete:

• Kto pokutu ukladá a kto rozhoduje o odvolaní?
• Aké pokuty hrozia podľa zákona o inšpekcii práce?
• Podľa čoho inšpektorát určí výšku pokuty?
• Ako podať odvolanie proti pokute z inšpekcie práce?
• Aké lehoty platia pre konanie a odvolanie?
• Kedy sa pokuta z inšpekcie práce zruší alebo zníži?
• Ako funguje mechanizmus 2/3 pri nelegálnom zamestnávaní?
• Aké sú pokuty v skutočnosti?
• Ako vám pomôžeme?

Kto pokutu ukladá a kto rozhoduje o odvolaní?

Pokutu ukladá inšpektorát práce a o odvolaní proti nej rozhoduje Národný inšpektorát práce (NIP). Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 a 20 (§ 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z.) a je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa (§ 7 ods. 11). Inšpektor práce podáva návrh na začatie konania o uložení pokuty (§ 12 ods. 2 písm. j) bod 3).

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. sú sídla a územné obvody inšpektorátov práce zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov, je ich teda osem. V praxi vec rieši inšpektorát toho kraja, v ktorom leží kontrolované pracovisko, nie nutne ten podľa sídla firmy zapísaného v obchodnom registri. Zákon pritom pripúšťa výnimky: generálny riaditeľ môže písomne poveriť iný inšpektorát, aby úlohy vykonal aj v územnom obvode iného, a dozor na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území SR.

Nad inšpektorátmi stojí Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach (§ 5 ods. 1), ktorý je voči nim odvolacím orgánom (§ 6 ods. 1 písm. b)). Odvolacím orgánom voči samotnému NIP je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (§ 4 písm. e)). Na konanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon č. 125/2006 Z. z. neustanovuje inak (§ 21 ods. 3).

Kontrola sa nekončí automaticky pokutou. Najskôr vzniká protokol so zistenými nedostatkami, ku ktorému sa kontrolovaný subjekt môže vyjadriť (§ 14 ods. 3), a až potom sa prípadne začne samostatné správne konanie o uložení pokuty. Vyjadrenie k protokolu je preto prvá príležitosť spochybniť skutkové zistenia ešte predtým, než sa o sume rozhoduje. Ako ho napísať, rozoberá článok Kontrola z inšpektorátu práce: priebeh, doklady a protokol.

Aké pokuty hrozia podľa zákona o inšpekcii práce?

Výška pokuty závisí od druhu porušenia: za porušenie pracovnoprávnych predpisov a predpisov BOZP je to až 100 000 €, pri úraze s ťažkou ujmou na zdraví najmenej 20 000 €, pri smrteľnom úraze najmenej 33 000 € a pri nelegálnom zamestnávaní od 4 000 € do 200 000 € (§ 19 zákona č. 125/2006 Z. z.). Zákon rozlišuje fakultatívnu, teda nepovinnú pokutu (podľa ods. 1 je inšpektorát „oprávnený uložiť“), a obligatórnu, teda povinnú (podľa ods. 2 „uloží“). Sadzby nižšie vychádzajú z úradného znenia zákona účinného k 22. 10. 2026.

Čo zákon považuje za závažné porušenie povinností?

Závažné porušenie zákon nevymedzuje všeobecne, ale výpočtom v § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Patria sem:

• nedodržanie podmienok pre pracovný čas a dobu odpočinku pri prácach zaradených do tretej alebo štvrtej kategórie (písm. a)),
• presiahnutie odpracovaného času nad rozsah v evidencii pracovného času o viac ako 10 %, najmenej však o 30 minút v jednom dni, pri dohode o brigádnickej práci študentov alebo dohode o pracovnej činnosti (písm. b)),
• nedodržanie podmienok pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých a zamestnancov so zdravotným postihnutím (písm. c)),
• nezabezpečenie ochranného alebo bezpečnostného zariadenia, alebo jeho fungovania (písm. d)),
• neprijatie opatrení v priestoroch s ohrozením života a zdravia a prístup neoboznámených zamestnancov do týchto priestorov (písm. e)),
• neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave (písm. f)).

Prečo na minimách záleží

Pri úraze s ťažkou ujmou na zdraví a pri smrteľnom úraze zákon uvádza spodnú hranicu pokuty: najmenej 20 000 €, resp. 33 000 €. Ak inšpektorát v takom prípade pokutu uloží, nemôže byť nižšia. Hornú hranicu zákon pre tieto prípady výslovne neuvádza. Podmienkou je, že pracovný úraz vznikol „v dôsledku tohto porušenia“. Pri závažnom úraze sa preto rozhoduje aj o tom, či medzi porušením a úrazom existuje príčinná súvislosť, a od prvej hodiny má zmysel dbať na dôkazy (školenia, posúdenie rizík, evidencie).

Pri nelegálnom zamestnávaní novela č. 261/2025 Z. z. od 1. 1. 2026 zvýšila spodnú hranicu sadzby z 2 000 € na 4 000 € a minimum pri dvoch a viac osobách z 5 000 € na 8 000 €. Inšpektorát práce o uložení takej pokuty informuje Sociálnu poisťovňu, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušný úrad práce a daňový úrad (§ 7 ods. 3 písm. m)) a na požiadanie vydá potvrdenie, že za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebola právoplatne uložená pokuta (písm. n)). Národný inšpektorát práce navyše bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zapíše pokutovaného do centrálneho verejne prístupného zoznamu osôb, ktorým bola v predchádzajúcich piatich rokoch uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie (§ 6 ods. 1 písm. t)).

Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie (§ 19 ods. 8).

Poriadkové pokuty podľa § 20

Okrem „veľkých“ pokút existujú poriadkové pokuty za marenie kontroly alebo neohlásenie závažného úrazu. Inšpektorát ich môže uložiť do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti (§ 20 ods. 3).

Podľa čoho inšpektorát určí výšku pokuty?

Inšpektorát pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky prihliada najmä na päť kritérií podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.:

• závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov,
• počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti,
• počet nelegálne zamestnaných osôb, ak ide o pokutu za nelegálne zamestnávanie,
• či je porušenie dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce, alebo ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
• opakované zistenie toho istého nedostatku.

Opakované porušenie teda sadzbu automaticky nezdvojnásobuje, je to jedno z kritérií pri určovaní výšky. Vo vyjadrení k protokolu sa preto oplatí doložiť, že ide o ojedinelý nedostatok a že bol odstránený. Pokutu zároveň nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom. To neplatí, ak bola uložená bloková pokuta (§ 19 ods. 5).

Ako podať odvolanie proti pokute z inšpekcie práce?

Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty podáte na inšpektoráte práce, ktorý rozhodnutie vydal (písomne v listinnej alebo elektronickej podobe, prípadne ústne do zápisnice), do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, teda doručenia (§ 54 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.). O odvolaní rozhoduje Národný inšpektorát práce.

• Proti čomu: odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o pokute, nie proti protokolu. Podáva sa proti rozhodnutiu, ktoré ešte nie je právoplatné, pretože právoplatné je rozhodnutie, proti ktorému sa už nemožno odvolať (§ 52 ods. 1).
• Kto ho podáva: účastník konania, teda ten, o koho právach a povinnostiach sa koná (§ 14 ods. 1). Právo na odvolanie zaniká, ak sa ho účastník písomne alebo ústne do zápisnice vzdal (§ 53).
• Ako sa počíta lehota: deň doručenia sa do lehoty nezapočítava. Ak posledný deň pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom najbližší budúci pracovný deň (§ 27 ods. 2). Lehota je zachovaná, ak odvolanie posledný deň podáte na inšpektoráte alebo ho odovzdáte na poštovú prepravu (§ 27 ods. 3).
• Pozor na doručovanie: rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk (§ 24 ods. 1). Ak si zásielku nevyzdvihnete počas uloženia na pošte, považuje sa za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky inšpektorátu, aj keď ste sa o nej nedozvedeli (§ 24 ods. 2). Podobne to platí, ak nemožno doručiť právnickej osobe na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri (§ 25 ods. 2).
• Forma: odvolanie možno podať písomne v listinnej podobe, v elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice (§ 19 ods. 1). Elektronické podanie bez autorizácie treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v autorizovanej elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (§ 19 ods. 2). Osobitný formulár správny poriadok pre odvolanie nepredpisuje.
• Čo do odvolania uviesť: označenie rozhodnutia (číslo spisu a dátum), čo navrhujete (zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, napríklad zníženie pokuty), konkrétne dôvody a dôkazy. Odporúčame sa oprieť o vady, ktoré rozoberáme v časti o zrušení pokuty.
• Účinok: včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 55 ods. 1). Zákon č. 125/2006 Z. z. odkladný účinok vylučuje len pri odvolaní proti ústne oznámenému zákazu alebo nariadeniu (§ 21 ods. 4). Pri pokutách ho nevylučuje.

Čo sa s odvolaním stane. Inšpektorát upovedomí ostatných účastníkov a môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak mu v plnom rozsahu vyhovie (§ 56 a § 57 ods. 1). Inak ho spolu so spisom predloží odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní od doručenia odvolania a upovedomí o tom účastníka (§ 57 ods. 2). Národný inšpektorát práce preskúma rozhodnutie v celom rozsahu a podľa dôvodov ho zmení, zruší, alebo odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 1 a 2). Odvolanie môžete vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo, ale potom sa už znova odvolať nemôžete (§ 54 ods. 4). Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa ďalej odvolať nemožno (§ 59 ods. 4). Ostáva správna žaloba.

Tip z praxe: Pri podaní si vyžiadajte potvrdenie o prijatí podania. Na žiadosť účastníka ho musí správny orgán vydať (§ 19 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.). Pri poštovej zásielke si uschovajte podacie potvrdenie, ktoré preukazuje, že ste odvolanie odovzdali na prepravu v lehote.

Aké lehoty platia pre konanie a odvolanie?

Pre pokutu z inšpekcie práce platia štyri kľúčové lehoty: 6 mesiacov od ukončenia inšpekcie a najneskôr 3 roky od porušenia na začatie konania, 15 dní na odvolanie a pri nelegálnom zamestnávaní 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na úhradu dvoch tretín pokuty. Prehľad všetkých lehôt vrátane opravných a súdnych prostriedkov uvádza tabuľka.

Od čoho sa lehoty počítajú. Šesťmesačná lehota plynie od ukončenia výkonu inšpekcie, nie od dňa samotnej kontroly. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. je to doručenie prerokovaného protokolu, doručenie dodatku k protokolu, deň, keď sa zamestnávateľ odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí alebo ho nepodpíše, alebo doručenie záznamu o výsledku inšpekcie. Trojročná lehota sa počíta odo dňa porušenia povinnosti. Pri konaní začatom na podnet správneho orgánu je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi prvý úkon (§ 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.).

Ak lehotu na odvolanie zmeškáte, rozhodnutie sa stane právoplatným a vykonateľným (§ 52 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb.). Zákon však pozná tri východiská, každé s prísnymi podmienkami:

• Odpustenie zmeškania lehoty: správny orgán ho zo závažných dôvodov odpustí, ak o to požiadate do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a v tej istej lehote urobíte zmeškaný úkon, teda podáte odvolanie (§ 28 ods. 1). Proti rozhodnutiu o takom návrhu sa nemožno odvolať (§ 28 ods. 3).
• Oneskorené odvolanie: odvolací orgán je povinný preskúmať aj oneskorené odvolanie z hľadiska obnovy konania alebo zmeny či zrušenia rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 60).
• Nesprávne poučenie: ak ste podali odvolanie po lehote v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že ste neboli poučený vôbec, predpokladá sa, že ste ho podali včas, ak ste tak urobili najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 54 ods. 3).

Prehľad zákonných povinností zamestnávateľa v oblasti BOZP nájdete v našom sprievodcovi BOZP.

Kedy sa pokuta z inšpekcie práce zruší alebo zníži?

Pokutu zruší alebo zmení odvolací orgán, ak sú na to dôvody (§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), a po vyčerpaní odvolania ju môže zrušiť alebo na návrh žalobcu znížiť správny súd (§ 191 a § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok). Pokuta sa tak môže meniť v štyroch štádiách:

1. Inšpektorát práce sám: ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, môže o odvolaní sám rozhodnúť (§ 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).
2. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán: rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Môže ho tiež zrušiť a vrátiť inšpektorátu na nové prejednanie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti (§ 59 ods. 2 a 3).
3. Správny súd: po vyčerpaní odvolania, na základe správnej žaloby podanej do 2 mesiacov (§ 7 písm. a) a § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.).
4. Po právoplatnosti: výnimočne obnovou konania, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka (§ 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb.), alebo preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ak bolo vydané v rozpore so zákonom (§ 65 ods. 1 a 2).

Z akých dôvodov sa pokuta ruší

Zákon č. 71/1967 Zb. v § 46 vyžaduje, aby rozhodnutie bolo v súlade so zákonmi, vydal ho príslušný orgán, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovalo predpísané náležitosti. Z toho a zo Správneho súdneho poriadku vyplývajú tieto dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie o pokute ruší:

• Nespoľahlivo zistený skutkový stav. Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5) a správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci (§ 32 ods. 1). Súd rozhodnutie zruší, ak bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce alebo je v rozpore so spismi (§ 191 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z.). Nelegálne zamestnávanie je podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. okrem iného využívanie závislej práce fyzickej osoby bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Závislú prácu vymedzuje § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ako prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene. Skutkový stav v týchto znakoch musí byť zistený spoľahlivo.
• Neumožnené vyjadrenie k podkladom. Správny orgán musí účastníkovi pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia (§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). Podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie, je dôvodom zrušenia súdom (§ 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.).
• Nedostatočné odôvodnenie. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (§ 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a v odôvodnení sa správny orgán musí vyrovnať s návrhmi a námietkami účastníka (§ 47 ods. 3). Rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov súd zruší (§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.).
• Nepríslušný orgán alebo nesprávne právne posúdenie. Rozhodnutie musí vydať orgán na to príslušný a musí byť v súlade so zákonmi (§ 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Súd ruší aj rozhodnutie vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, alebo vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 162/2015 Z. z.).
• Uplynutie zákonnej lehoty. Konanie o pokute možno začať do 6 mesiacov od ukončenia výkonu inšpekcie, najneskôr do 3 rokov od porušenia (§ 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z.). Správny súd skúma uplynutie prekluzívnej lehoty (lehoty, po ktorej uplynutí právo zaniká) aj mimo žalobných bodov (§ 195 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z.).
• Už uložená sankcia za to isté porušenie. Pokutu nemožno uložiť, ak za to isté porušenie už iný orgán právoplatne uložil pokutu alebo inú majetkovú sankciu (§ 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z.).

Ako sa pokuta znižuje

Výšku pokuty musí inšpektorát určiť podľa kritérií v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Správny súd skúma, či druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy (§ 195 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z.). Na návrh žalobcu môže zmeniť druh alebo výšku sankcie, ak je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Od uloženia sankcie môže aj upustiť, ak možno účel správneho trestania dosiahnuť aj samotným prejednaním veci (§ 198 ods. 1). Súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy (ods. 2), a nemôže rozhodnúť v neprospech žalobcu (ods. 3).

Ako vyzerá súdny prieskum. Správnu žalobu podávate na správnom súde: vecne príslušné sú Správny súd v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z.). Miestne príslušný je súd, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 13 ods. 1). Podanie žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd ho však môže na návrh žalobcu priznať (§ 184 a § 185). Žalobca musí byť pred správnym súdom zastúpený advokátom, ak on, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 49 ods. 1). Proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu možno podať kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhoduje Najvyšší správny súd (§ 11 písm. h) a § 439 ods. 1).

Ako funguje mechanizmus 2/3 pri nelegálnom zamestnávaní?

Mechanizmus 2/3 znamená, že pokuta za nelegálne zamestnávanie sa považuje za uhradenú v plnej výške, ak sa na účet uvedený v rozhodnutí pripíšu dve tretiny uloženej pokuty do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 19 ods. 7 zákona č. 125/2006 Z. z.). Úľavu doplnila novela č. 261/2025 Z. z. a platí od 1. 1. 2026.

• Praktický výpočet úspory: pri minimálnej pokute 4 000 € za nelegálne zamestnávanie jednej osoby zaplatíte v 15-dňovej lehote 2 666,67 € a ušetríte 1 333,33 €. Pri dvoch a viac súčasne nelegálne zamestnaných osobách je minimum 8 000 €, takže pri využití úľavy zaplatíte 5 333,33 € namiesto 8 000 €.
• Len nelegálne zamestnávanie: úľava sa vzťahuje výlučne na pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1, teda za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Nevzťahuje sa na pokutu za činnosť bez oprávnenia (bod 2), na pokuty za porušenie predpisov BOZP ani za nesplnenie opatrení inšpektora.
• Dve tvrdé podmienky: lehota beží od právoplatnosti rozhodnutia, nie od jeho doručenia, a rozhoduje pripísanie peňazí na účet uvedený v rozhodnutí, nie odoslanie platby. Ak lehotu zmeškáte, dopláca sa celá pokuta.
• Vzťah k odvolaniu: rozhodnutie je právoplatné, keď sa proti nemu nemožno odvolať (§ 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.), teda po márnom uplynutí lehoty na odvolanie alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, proti ktorému sa už nemožno odvolať (§ 59 ods. 4). Lehota 15 dní na úhradu dvoch tretín začína plynúť až od právoplatnosti.

Pri ostatných pokutách podľa § 19, teda pri porušení povinností BOZP, pri úraze či pri činnosti bez oprávnenia, táto úľava neexistuje. Ich výšku možno ovplyvniť vyjadrením k protokolu, odvolaním a prípadne žalobou.

Aké sú pokuty v skutočnosti?

Zákonné sadzby sú vysoké, ale priemerná uložená pokuta je rádovo nižšia. Podľa Správy o stave ochrany práce za rok 2025, ktorú zverejnil Národný inšpektorát práce, uložili orgány inšpekcie práce organizáciám 2 549 právoplatných pokút v celkovej sume 6 260 996 €. To je priemerná pokuta približne 2 456 €, pri 21 253 kontrolovaných subjektoch a 41 338 zistených nedostatkoch, z ktorých 29 809 pripadlo na oblasť BOZP.

Medziročne pokút mierne pribudlo: oproti roku 2024 ich bolo o 60 viac a celková suma stúpla o 624 827 €. Počet kontrolovaných subjektov pritom klesol o 8,30 %, pokút je teda viac pri menšom počte kontrol.

Rozdiel medzi priemernou pokutou okolo 2 456 € a zákonným minimom 33 000 € pri smrteľnom úraze je viac než trinásťnásobný. Podrobnosti o tom, čo inšpektor pri kontrole preveruje a aké doklady chce vidieť, rozoberá článok o priebehu kontroly a checkliste dokladov.

Ako vám pomôžeme?

Pripravíme vašu dokumentáciu tak, aby kontrola inšpektorátu práce nemala čo vytknúť, a v prípade kontroly vás zastúpime od telefonickej podpory až po vyjadrenie k protokolu. Viac o službe nájdete na stránke BOZP služby.