Kontrola inšpektorátu práce (IP) môže prísť aj bez ohlásenia — zákon inšpektorovi ukladá informovať zamestnávateľa o začatí inšpekcie len vtedy, ak tým negatívne neovplyvní jej výkon (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.). Pokuty pritom nie sú symbolické: za závažné porušenie hrozí od 1 000 do 200 000 eur a pri smrteľnom úraze zákon predpisuje minimum, od ktorého inšpektor nesmie ísť nižšie. Tento prehľad je o sumách — koľko presne hrozí podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026, podľa čoho sa výška určuje a dokedy vôbec možno pokutu uložiť. Ak riešite skôr priebeh samotnej kontroly a to, aké doklady mať pripravené, pozrite si Kontrola z inšpektorátu práce: ako sa pripraviť.
Kto pokutu ukladá a kto rozhoduje o odvolaní
Pokutu ukladá inšpektorát práce. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. sú sídla a územné obvody inšpektorátov práce zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov — je ich teda osem. Prakticky to znamená, že vec rieši inšpektorát toho kraja, v ktorom leží kontrolované pracovisko, nie nutne ten podľa sídla firmy zapísaného v obchodnom registri. Zákon pritom pripúšťa výnimky: generálny riaditeľ môže písomne poveriť iný inšpektorát, aby úlohy vykonal aj v územnom obvode iného, a dozor na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území SR.
Nad inšpektorátmi stojí Národný inšpektorát práce (NIP) so sídlom v Košiciach, ktorý je voči nim odvolacím orgánom (§ 6 ods. 1 písm. b)); odvolacím orgánom voči samotnému NIP je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (§ 4 písm. e)).
Pokuta nie je automatickým vyústením kontroly. Najskôr vzniká protokol so zistenými nedostatkami, ku ktorému sa kontrolovaný subjekt môže vyjadriť, a až potom sa prípadne začne samostatné správne konanie o uložení pokuty. Vyjadrenie k protokolu je preto prvá — a spravidla najlacnejšia — príležitosť spochybniť skutkové zistenia ešte predtým, než sa o sume vôbec začne rozhodovať.
Koľko hrozí podľa § 19 — presné sumy
Nasledujúce sadzby vychádzajú priamo zo znenia zákona účinného od 1. 1. 2026 (overené na Slov-Lexe). Rozlišuje sa medzi fakultatívnou pokutou (IP „môže“ uložiť) a obligatórnou (IP „uloží“).
| Ustanovenie | Skutok | Pokuta |
|---|---|---|
| § 19 ods. 1 písm. a) | Porušenie povinností BOZP zamestnávateľom (všeobecne) | do 100 000 € |
| § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 | Ak v dôsledku porušenia vznikol úraz s ťažkou ujmou na zdraví | najmenej 20 000 € |
| § 19 ods. 1 písm. a) bod 2 | Ak v dôsledku porušenia vznikol úraz so smrťou | najmenej 33 000 € |
| § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 | Nelegálne zamestnávanie | 4 000 – 200 000 €; pri 2 a viac osobách súčasne najmenej 8 000 € |
| § 19 ods. 2 písm. a) bod 2 | Činnosť bez oprávnenia / osvedčenia / preukazu / povolenia | 300 – 33 000 € |
| § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 | Závažné porušenie povinností z predpisov BOZP | 1 000 – 200 000 € |
| § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 | Nesplnenie opatrenia uloženého inšpektorátom (§ 12 ods. 2) | 300 – 100 000 € |
Prečo na minimách záleží
Pri smrteľnom a ťažkom úraze nejde o hornú hranicu, ale o zákonné minimum. Inšpektor nemôže uložiť menej ako 33 000 €, resp. 20 000 €, ak úraz vznikol v dôsledku porušenia povinností — a tieto sumy sa pohybujú v rámci hornej hranice „do 100 000 €“ za samotné porušenie. To je dôvod, prečo má pri závažnom úraze zmysel od prvej hodiny dbať na dôkaznú zložku (školenia, posúdenie rizík, evidencie) — rozhoduje sa, či vôbec vznikla príčinná súvislosť medzi porušením a úrazom.
Pri nelegálnom zamestnávaní novela č. 261/2025 Z. z. od 1. 1. 2026 zdvihla spodnú hranicu sadzby z pôvodných 2 000 € na 4 000 € a minimum pri dvoch a viac osobách z 5 000 € na 8 000 €. Zápis do verejného registra subjektov s nelegálnym zamestnávaním (ip.gov.sk) má pritom ďalší dopad — vylúčenie z verejného obstarávania a z čerpania eurofondov.
Poriadkové pokuty a mechanizmus 2/3
Okrem „veľkých“ pokút existujú poriadkové pokuty (§ 20) za marenie kontroly či neohlásenie závažného úrazu:
| Komu | Pokuta |
|---|---|
| Zamestnanci zamestnávateľa a osoby oprávnené konať za zamestnávateľa / FO-podnikateľ, ktorí maria kontrolu alebo neohlásia závažný úraz (§ 20 ods. 1) | 100 – 1 000 €, aj opakovane |
| Fyzická osoba na pracovisku, ktorá marí kontrolu (§ 20 ods. 2) | 65 – 650 € |
Mechanizmus „2/3“ (§ 19 ods. 7): ak povinný uhradí dve tretiny uloženej pokuty na účet uvedený v rozhodnutí do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške. Táto úľava sa však vzťahuje len na pokutu za nelegálne zamestnávanie (§ 19 ods. 2 písm. a) prvý bod) — nie na ostatné pokuty podľa § 19.
Čo to znamená v číslach
Pri nelegálnom zamestnávaní jednej osoby je najnižšia možná pokuta 4 000 €. Ak ju povinný uhradí do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia v rozsahu dvoch tretín, zaplatí 2 667 € a pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške — úspora je 1 333 €. Pri dvoch a viac súčasne nelegálne zamestnaných osobách je minimum 8 000 €, takže pri využití úľavy zaplatí 5 334 € namiesto 8 000 €.
Podmienky sú dve a obe sú tvrdé: lehota beží od právoplatnosti rozhodnutia (nie od jeho doručenia) a platba musí ísť na účet uvedený priamo v rozhodnutí. Zmeškanie lehoty čo i len o deň znamená, že sa dopláca celý zvyšok. Pri ostatných pokutách podľa § 19 — teda pri porušení povinností BOZP, pri úraze či pri činnosti bez oprávnenia — táto možnosť neexistuje vôbec.
Podľa čoho inšpektor určí výšku
Inšpektorát pri určení výšky pokuty prihliada najmä na (§ 19 ods. 6): závažnosť porušenia a jeho následkov, počet zamestnancov a riziká v činnosti, počet nelegálne zamestnaných osôb, či ide o dôsledok neúčinného systému riadenia alebo ojedinelý nedostatok, a na opakované zistenie toho istého nedostatku. Opakované porušenie teda nie je automatické zdvojnásobenie sadzby — je to priťažujúca okolnosť zohľadnená pri výmere.
Lehoty na konanie, odvolanie a súd
Zákon stanovuje prekluzívne lehoty, po ktorých už pokutu nemožno uložiť (§ 19 ods. 4): konanie možno začať do 6 mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie, najneskôr do 3 rokov odo dňa porušenia povinnosti.
| Úkon | Lehota |
|---|---|
| Začatie konania o pokute (§ 19 ods. 4) | do 6 mes. od ukončenia inšpekcie, max. 3 roky od porušenia |
| Odvolanie proti rozhodnutiu (správny poriadok) | 15 dní od doručenia |
| Úhrada 2/3 pokuty (nelegálne zamestnávanie) | 15 dní od právoplatnosti |
| Správna žaloba na súd (§ 181 SSP) | 2 mesiace od doručenia rozhodnutia o odvolaní |
Odvolanie sa podáva na NIP prostredníctvom inšpektorátu, ktorý rozhodol, a má odkladný účinok — pokutu netreba uhradiť do rozhodnutia odvolacieho orgánu (výnimkou je rozhodnutie o zákaze a nariadení oznámené ústne podľa § 21 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., proti ktorému možno podať odvolanie do 3 dní od doručenia písomného vyhotovenia a takéto odvolanie nemá odkladný účinok). Proti rozhodnutiu o odvolaní je možná správna žaloba na krajskom súde, opravným prostriedkom je kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR.
Aké sú pokuty v skutočnosti
Zákonné rozpätia pôsobia hrozivo, ale reálne uložené sumy sú rádovo nižšie. Podľa Správy o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za rok 2025 uložili inšpektoráty práce 2 549 právoplatných pokút v celkovej sume 6 260 996 €. To je priemerná pokuta približne 2 456 € — pri 21 253 kontrolovaných subjektoch a 41 338 zistených nedostatkoch, z ktorých 29 809 padlo do oblasti BOZP.
Medziročne pokút mierne pribudlo: oproti roku 2024 ich bolo o 60 viac a celková suma stúpla o 624 827 €. Počet kontrolovaných subjektov pritom klesol o 8,30 % — sankcií je teda viac na menšom počte kontrol.
Praktický záver z tých čísel je jednoznačný. Drvivá väčšina pokút sa pohybuje v jednotkách tisíc eur a týka sa formálnych nedostatkov v dokumentácii. Sumy v desiatkach tisíc padajú prakticky len v dvoch situáciách: pri pracovnom úraze, kde zákon predpisuje minimum 20 000 €, resp. 33 000 €, a pri nelegálnom zamestnávaní so spodnou hranicou 4 000 €. Rozdiel medzi priemernou pokutou okolo 2 456 € a zákonným minimom 33 000 € pri smrteľnom úraze je viac než trinásťnásobný — a práve tam inšpektor nemá žiadny priestor na uváženie.
Z toho vyplýva, kam sa oplatí investovať pozornosť. Bežná kontrola bez úrazu je finančne zvládnuteľná aj vtedy, keď nájde nedostatky. Skutočné riziko vzniká v okamihu, keď sa k porušeniu pridá úraz — vtedy sa už nerozhoduje o výške, ale len o tom, či medzi porušením a úrazom existuje príčinná súvislosť. Podrobnosti o tom, čo inšpektor pri kontrole preveruje a aké doklady chce vidieť, sme rozpísali v článku o priebehu kontroly a checkliste dokladov.
Ako vám pomôžeme
Pripravíme vašu dokumentáciu tak, aby kontrola NIP nemala čo vytknúť, a v prípade kontroly vás zastúpime od telefonickej podpory až po vyjadrenie k protokolu — viac na /sluzby/bozp.
